Ekológ v bielom plášti

Autor: Majo Bielený | 30.3.2012 o 11:12 | (upravené 1.7.2012 o 16:07) Karma článku: 4,45 | Prečítané:  289x

Skúsenosť s hybridným pohonom som mal už viac krát v rôznych autách. Keďže Auris, ktorý sa mi dostal do rúk používa hybridné ústrojenstvo modelu Prius, s ktorým som už skúsenosť mal, bol som zvedavý čo mi táto kombinácia hatchbacku nižšej strednej triedy s hybridným pohonom ponúkne. Musím hneď na úvod povedať, že to nebude test. Autá sa zväčša testujú týždeň a najazdí sa okolo 1000 km. Ja som mal auto 3 dni a prešli sme spolu 300km, preto to budú skôr prvé dojmy a spoznávanie. Navyše auto nebolo nové, jednalo sa o predvádzacie vozidlo s najazdenými 28 000km a tak ma tiež zaujímalo ako sa to na aute prejavilo.

Perleťová biela a 17Perleťová biela a 17Majo Bielený

Na parkovisku na mňa čakal biely Auris v krásnej perleťovej farbe, ktorej krásu som objavil pri nočnom fotení a jej odleskoch. Inak žiadna divočina sa nekonala, stál predomnou proste Auris. Prevzal som si auto, "kľúče" dal do vrecka, posadil sa za volant a skúmal. Na prvý pohľad ma upútali dve veci a to veľmi na Toyotu netradične tvarovaný multifunkčný volant s príjemne hrubým kožou obšitým vencom a už tradičný no stále futuristický volič automatickej prevodovky. Pre niekoho veľmi odvážne no pre mňa veľmi korešpondujúce s moderným hybridným pohonom pod kapotou. Na druhý pohľad zistíte, že to boli posledné moderne vyzerajúce prvky v interiéri vozidla. Všetko okolo sa nieslo v typickom duchu Toyoty, konzervatívne línie a celkom hodnotne sa tváriace plasty aj keď na môj vkus ich je v Aurise naozaj veľa. Po oprášení pamäte z predchádzajúcej skúsenosti s predfaceliftovaným Aurisom som si teda nastavil mimochodom celkom príjemné pohodlné sedadlo, zrkadlá, ktorých ovládanie sa ako u väčšiny japonských áut nachádza absolútne neprakticky vľavo dole pri kolene na palubnej doske a...naštartoval, teda ak sa to tak dá nazvať. Po stlačení štartovacieho tlačítka okrem pokračujúceho ticha sa ukázala tretia a teraz už naozaj posledná zaujímavá vec v interiéri vozidla - palubné prístroje alebo klasicky...budíky. Krásne modro - plazmové biele podsvietenie ma zaujalo. Škoda grafiky palubného počítača, ktorá je zodpovedajúca tak roku 2005 a nie 2012. Interiér ako taký je na pár spomenutých odlišností totožný s bežným Aurisom, pôsobil na mňa priestranne a vzdušne, niet mu čo vytknúť. Dosť bolo nateraz okúnania sa v aute, poďme jazdiť.

S Aurisom som najazdil 300km počas troch dní v troch režimoch premávky - zápcha, mestká premávka a okresky v pomere 10:30:60. Aby som nadviazal na prvý odsek, po naštartovaní, zaradení režimu "D" a pohnutí vozidla sa mi na tvári objavil úsmev. Nie, nebolo to kvôli zbesilému burácaniu z výfuku, spálenej gumy a podobne ako je u mňa zvykom. Bolo to kvôli tichu, absolútnemu tichu. Pokiaľ ide vozidlo výlučne na elektrický pohon do rýchlosti 30km/h naozaj som nepočul nič okrem odvaľujúcich sa pneumatík niekde v diali. Dokonca ani keď naskočil pomerne veľký 1.8 litrový "benziňák" sa hluk nijak nezvýšil, pokiaľ ste sa držali v ekologickom zelenom pásme, ktoré keď človek dodržiava, tak sa dočká naozaj príjemnej spotreby. V meste sa to poväčšine dodržať dá no sú situácie, kedy naozaj človek musí viac tlačiť na pedál a dostať sa do pásma Power, kde...dozviete sa neskôr. Jazda na batérie sa dá praktizovať v zápche, kde máte oproti konvenčným motorom obrovskú výhodu nulovej spotreby paliva, navyše v kombinácií s automatom je plúženie sa v zápche celkom príjemné narozdiel od manuálnej prevodovky. Táto jazda okrem svojich pozitív má aj jedno veľmi veľké negatívum - výdrž. Bol som až prekvapený ako krátko sa dá na výlučne elektrický pohon fungovať aj keď len v zápche pri pohýnaní sa. Hoci batérie boli takmer doplna nabité ich kapcita mi postačila možno do polovice Račianskej ulice, čo odhadujem tak na 4 kilometre. Žiadna sláva teda...Okrem prejavu pohonu som si v našom rozbitom hlavnom meste uvedomil aj ďalšiu vlastnosť Aurisu a to tuhý podvozok, musím povedať, že na Toyotu nezvyklé. Určite za to do istej miery mohli obuté nízkoprofilové zimáky na 17" zliatinových diskoch s rozmerom pneu 215/40 R17, ale aj tak...veď toto je Hybrid, pohodové auto, ekologické, určené pre ľudí, ktorým ide o každú desatinku litra a k tomu by som očakával aj naladenie podvozku. Každopádne pasoval sa s nerovnosťami statočne, do kabíny sa od podvozku len výnimočne prenášali nejaké rázy hoci tú tuhosť bolo cítiť pomerne značne. Na nerovnostiach sa nedali nevšimnúť prejavy, ktoré by som od Toyoty a tobôž nie po 28 000km čakal. Zadné plato trieskalo o piate dvere pri prejazde každej jednej nerovnosti a vo vodičových dverách pod plastom na úrovni lakťa taktiež niečo nonstop jemne škripotalo. Sklamanie veľké. Aby som to nevnímal, tak som nútene využíval hoci základnú, ale pomerne kvalitnú a počúvateľnú audiosústavu. Na druhý deň som sa vydal s priateľkou na nákupy k naším západným susedom do Rakúska a tak ako to mám overené aj na iných autách, tak za hraničným prechodom Berg sa otvára brána do raja...raja pre auto, jeho podvozok, raj pre vodiča a jeho zážitok z jazdy. Dodržiavali sme s Aurisom rakúskych 100 km/h mimo obce, pri ktorých dosahovaní som auto krátkodobo nahnal do už spomínaného Power spektra jeho výkonu. Nerobte to, respektíve nerobte to často...vďaka e-CVT prevodovke je to naozaj utrpenie.Pokiaľ som si doteraz vychutnával to ticho prípadne len šepot motora, tak pri snahe o prudšie zrýchlenie sa dočkáte vytrvalého revu motora, ktorý ide buď sám alebo mu pomáha elektromotor. Zámerne som napísal rev a nie hluk pretože občas máte pocit, že tomu autu ubližujete, čo samozrejme nie je pravda. Pri ustálenej rýchlosti okolo 100 km/h už potom auto krásne striedalo elektrický pohon s pomocou spaľovacieho motora v ekologickom zelenom pásme a jazda po kvalitných rakúskych okreskách bola ako vždy príjemným zážitkom, kde som si už dokázal vychutnať aj tuhšie naladenie podvozku hoci musím sa priznať, v náklonoch karosérie pri prejazdoch zákrut, Toyota nesklamala a auto sa vcelku dosť nakláňalo. Diaľničný režim som neskúšal, nebola príležitosť a v podstate to ani neľutujem, nakoľko si myslím, že Auris v hybridnom prevedení je doma v meste a jeho okolí.

Rozpisovať sa o technických parametroch vozidla myslím nemá význam, každý si ich môže nájť na stránke výrobcu resp. predajcu. Ja sa skôr zameriam na veci, ktoré neunikli mojej pozornosti počas jazdenia. Úplne prvá vec, ktorú som si uvedomil hneď na prvej križovatke boli brzdy a to konkrétne dávkovanie ich účinku. Vďaka hybridnému ústrojenstvu zvyknúť si na brzdy istú chvíľku trvalo, pretože pokiaľ som na pedál tlačil silou rovnajúcou sa takmer plnému brzdeniu na normálnom aute, tak tu sa okrem dobíjania batérie takmer nič nedialo. Na naozajstný nástup brzdného účinku som musel na pedál poriadne zatlačiť. Druhá vec, trošku úsmevná, bol "trolejbusový" prejav. Pri zrýchlovaní to takmer nepočuť ale pri brzdení zvuk z elektromotora pripomínal typický zvuk trolejbusu zastavujúceho na zastávke MHD. Pri každom prudšom brzdení nás tento zvuk, hoci slabý, pobavil. Ďalej sa pristavím pri už spomínanej automatickej prevodovke e-CVT. Pod voličom sa nachádzajú tri tlačidlá, s ktorými sa volia režimy. EV - čisto elektrický pohon, ďalej Eco mód, v ktorom som jazdil takmer celý čas a posledný je Pwr mód, čiže režim v ktorom určite nedosiahnete udávané oku lahodiace čísla spotreby, ale reakcia motora bude lepšia a dynamickejšia. Dobrá vlastnosť prevodovky je režim "B", ktorý sa dá zaradiť počas režimu "D" kedy auto dokáže brzdiť motorom. Zaujímavé to je hlavne pri jazde dole kopcom, kedy nemusíte stáť celý čas na brzde. Parkovacia poloha "P" je tlačítková naľavo hore od voliča. Veľmi návykové bolo pre mňa bezkľúčové štartovanie a zamykanie/odomykanie vozidla, neustále využívanie tempomatu všade, kde sa dalo a v neposlednom rade cúvacia kamera, ktorú som veľmi ocenil. Obraz z kamery bol zobrazený vo vnútornom spätnom zrkadle. Pochvalu udelím aj na začiatku spomínanému volantu, držal sa veľmi príjemne, posiľňovač bol taktiež príjemne naladený hoci spätná väzba od kolies sa prakticky rovná nule...Na záver by som ešte spomenul batožinový priestor, ktorý "padol" v prospech hybridného pohonu a jeho batérií. Zmenšil sa razantne a jeho tvarovanie tiež nie je ideálne, žiaľ...čo sa dá robiť.

Pred odovzdaním som išiel auto dotankovať a veľmi ma zaujímalo, či hodnota 4,5L/100km, ktorú deklaroval palubný počítač je reálna. Keď som si to doma prerátal, tak konečnú reálnu sptrebu 4,8L/100km hodnotím pozitívne. Určite sa dá jazdiť za menej a ani široké zimné pneu v teplotách okolo 20 stupňov spotrebe nejak nepomohli. Výrobca udáva pri tomto rozmere pneumatík spotrebu 4 litre na 100 kilometrov a ja verím, že sa k tejto hodnote naozaj dá priblížiť.

Na záver by som auto zhodnotil nasledovne. Auris s hybridným pohonom je auto stvorené pre ľudí, ktorý jazdia pohodovo a taktiež chcú jazdiť za málo v meste a prímestí, kde sa naplno prejavia jeho klady. Cenu vozidla neviem či má význam rozoberať pretože svojich zákazníkov si určite nájde. Ja osobne by som si ho zrejme nekúpil. Možno preto, že nie som až tak ekologicky zmýšľajúci aby som dal za auto vo výbave Sol 22.900 EUR podľa aktuálneho cenníka, možno preto, že ma až tak veľmi niečím nezaujal hoci hybridný pohon je skvelý a patrí mu budúcnosť. Pre mňa bol tento trojdňový ekologický úlet veľmi zaujímavý a teším sa na ďalší elektromobil, ktorý budem mať možnosť čo nevidieť vyskúšať.

Plusy:

+ priestranný interiér

+ nenápadný full-hybrid

+ perleťová farba

+ cena v porovnaní s Priusom

 

Mínusy:

- dávkovanie brzdného účinku

- odskakovanie na väčších nerovnostiach

- hlučný motor pri vyššom požadovanom výkone

- veľmi obmedzená kapacita batožinového priestoru

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?